Waldorfská problematika v našej spoločnosti rezonuje už niekoľko rokov. Pohľady odbornej, ako i laickej verejnosti, predovšetkým rodičov bývalých, resp. súčasných žiakov, odborníkov z odboru pedagogiky, religionistiky a psychológie na ňu sa značne rozchádzajú. S podobným názorovým spektrom, t. j. kvalitatívne odlišným pohľadom sa stretávame tiež v Českej republike. Na rozdiel od Slovenska sú ale české waldorfské školy (WŠ) zastúpené početnejšie. Majú svoje sídla napríklad v Prahe, Příbrame či Semilách a patria do rezortu štátnych škôl. V tejto súvislosti podotýkam, že na Slovensku ide len o jednu súkromnú štátnu školu a aj to v súčasnosti ešte stále prebieha experimentálne overovanie tejto školskej alternatívy. Predchádzajúci minister školstva navrhol experiment predĺžiť o tri roky. Škola sídli v Bratislave.

Tieto stručne formulované skutočnosti boli jedným z podnetov pre odborné stretnutie, ktoré sa uskutočnilo 15. februára na akademickej pôde Pedagogickej fakulty Karlovej Univerzity v Prahe. Nad pracovno-informačným stretnutím s názvom Okrúhly stôl: Je waldorfská škola alternatívou? prevzal patronát prof. PhDr. Stanislav Štech, CSc., ktorý dôvod zvolať toto podujatie formuloval v pozvánke adresovanej účastníkom: „Podnetom na stretnutie sú ustavične výrazne ignorované negatívne skúsenosti mnohých rodičov s týmito školami, ako aj absencia kritických analýz podstaty a priebehu vzdelávania vo waldorfskej škole." Zámerom teda bolo zosumarizovanie argumentačne opodstatnených a odborne formulovaných kritických názorov, ktoré by zastavili jednostrannú glorifikáciu tejto alternatívy.

Kritický je i hlas voči WŠ akcentujúci personálno-aprobačnú otázku a pamätajúci na rodičov, ktorí sa môžu slobodne pre školu rozhodnúť až po oboznámení sa s relevantnými informáciami týkajúcimi sa podstaty waldorfskej alternatívy. Tieto informácie sú totiž školy, vrátane alternatívnych, rodičovi povinné poskytnúť. Veď transparentnosť je synonymom každej pluralitno-demokratickej spoločnosti. Tak v pozvánke, ako aj v jednotlivých vystúpeniach zaznel názor, že kritikom a priori nejde o zrušenie školy, ale o naplnenie spomenutej požiadavky transparentnosti a výzvu k odbornému posúdeniu obsahovo-metodologickej stránky waldorfskej pedagogiky.

Pozvanie prijali ľudia z akademickej pôdy, vedeckých inštitúcií, niektorí riaditelia a učitelia waldorfských základných a stredných škôl i samotní rodičia žiakov z Česka a zo Slovenska. Prítomní boli tiež zástupcovia médií. Moderátorom podujatia bol iba prof. Štech, keďže protagonista WŠ prof. PhDr. Zdeněk Helus, DrSc., sa na stretnutí viac-menej nechcel zúčastniť, hoci formálne argumentoval tým, že pozvánku nedostal včas. Účastníkom listom oznámil, že o vývoj tejto školskej alternatívy sa už dlhodobo nezaujíma a aktuálnu situáciu preto nepozná. O diskusiu s kritikmi neprejavil záujem.

Ako prvý vystúpil prof. PhDr. Branislav Pupala, CSc., z Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity, ktorý sa danou problematikou systematicky zaoberá niekoľko rokov. V príspevku nazvanom Nedokončený experiment podal stručnú genézu zrodu školských alternatív po roku 1989 na Slovensku. Nástup alternatív vnímal predovšetkým ako problém identity doterajšej pedagogiky. Ich jednostranná glorifikácia podfarbená emočne pozitívnou rétorikou zaznievala u nás predovšetkým od odborníkov zoskupených okolo prof. PhDr. Mirona Zelinu, DrSc., najvýraznejšieho zástancu (ale aj garanta a gestora v jednej osobe) niekoľkých alternatívnych škôl na Slovensku. Prednášajúci podrobil kritike záverečné hodnotiace správy waldorfského vzdelávacieho systému, ktoré nemajú žiadnu výpovednú hodnotu, ak sa v nich objavujú také vágne a abstraktné konštatácie, ako napríklad „učivo pôsobí liečebne" a pod.

S referátom Alternatíva - waldorfské nadšenie na Slovensku sa ďalej prezentovala PhDr. Eva Orbanová, PhD., z Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity. V príspevku pripomenula, že kritika voči waldorfskej pedagogike sa nevedie z konfesionálnych pozícií, ako sa to často v Česku a na Slovensku vníma. Upozornila na tendenciu zámerného oddeľovania spirituality a konfesionality, čo má vylúčiť náboženský obsah tejto školy. Meritom kritiky je podľa nej porušovanie elementárnych pedagogických, napríklad personálno-aprobačných školských pravidiel. Prednášajúca kritické postrehy zhrnula do dvoch oblastí: formálno-legislatívnej (napr. porušovanie zákona o informovanom súhlase rodiča) a obsahovo-metodologickej (otázka významu a prínosu alternatívy pre naše časy, konotácia antropozofie a úrovne vedeckého poznania, kultická stránka školy).

Ďalším prednášateľom bol člen českého klubu skeptikov Sisyfos, doc. RNDr. Čeněk Zlatník, CSc., ktorý z pozície svojho profesionálneho začlenenia upozornil na zjavnú prevahu intuitívneho poznávania nad racionálnym v predmetnej pedagogike. Ako príklad uviedol absenciu waldorfských učebníc korešpondujúcich s vedeckým poznaním. Doc. Zlatník vyjadril názor, že v oblasti morálky táto alternatíva prispieva k etickému individualizmu. Podobne ako jeho predrečníčka sa venoval otázke spiritualizácie pedagogicko-výchovného procesu. Poznamenal, že niektorí religionisti (P. Říčan) spiritualitu a konfesionalitu neoddeľujú a on sám je presvedčený o tom, že separácia týchto fenoménov by umožnila nekontrolovaný vstup ezoteriky do školského procesu.

Následne sa slova ujal Dr. Jaroslav Kopecký, ktorý predstavil úlohu regionálnej školskej správy pri zriaďovaní a fungovaní školských alternatív. Vzdelávanie vymedzil ako verejnú službu, ktorá sleduje záujmy spotrebiteľa - rodičov a žiakov. Zriaďovateľ školy je viazaný rovnakou legislatívou, financovaním, poskytovaním vybavenia ku všetkým školským zariadeniam v danom regióne štátnej správy.

Kopecký konkrétne pôsobí v meste Příbram, kde sa podľa jeho slov budova WŠ podobá päťhviezdičkovému hotelu. Webové stránky školy to len potvrdzujú. Napriek tomu v tomto školskom roku prvý ročník waldorfského lýcea pre nezáujem nebol otvorený. Prednášajúci komentoval i spoluprácu tejto školy so Štátnou školskou inšpekciou. O nedostatkoch, ktoré inšpekcia zistí, je síce informovaný zriaďovateľ, avšak konečnou nápravou je poverený riaditeľ školy, ktorý však nie je povinný o svojich konkrétnych opatreniach informovať zriaďovateľa, podotkol Kopecký.

Záverečnú prednášku predniesla Mgr. Iva Hluštíková, bývalá učiteľka a súčasne matka dieťaťa, ktoré navštevovalo WŠ. Referovala o osobných kritických postrehoch, a to pred bývalými, v sále prítomnými kolegami. Na rozdiel od svojich predrečníkov v referáte Waldorfská škola z pohľadu rodiča - informačné vákuum sa špecificky zamerala na pozíciu rodičov vo WŠ. Upozornila na informačné vákuum, absenciu relevantných a bezprostredne prístupných poznatkoch o tomto type vzdelávania. Prezentované informácie v tlačenej či verbálnej podobe, napríklad pri zápise do školy či počas Dňa otvorených dverí, sú podľa nej veľmi kusé a nedostatočné. Spojitosť WŠ s antropozofiou je možné odhaliť až po hlbšom štúdiu Steinerových spisov, ktoré, samozrejme, záujemcovia o túto školskú alternatívu v drvivej väčšine nepoznajú. Hluštíková dokonca otvorene zdôraznila, že v podstate všetko, čo sa v škole deje, je s antropozofiou nejakým spôsobom zviazané. Zmienila sa i o vplyve rodiča na chod školy. I napriek všestrannej, pre školu výhodnej pomoci je vplyv rodiča podľa nej zanedbateľný. O škole rozhoduje kolégium antropozoficky orientovaných učiteľov. Ja len dodám, že zo skúseností vieme, že každý rodič, čo sa priveľmi vypytuje, alebo je voči WŠ kritický, sa postupne pre ňu stáva nepohodlným a je tendenciou ho umlčať, najlepšie prostredníctvom ďalších, priaznivejšie naladených rodičov.

Po prednáškach nasledovala diskusia, do ktorej sa zapojili takmer všetci prítomní. Z radov waldorfských pedagógov obhajoba úspechu ich alternatívy vychádzala zväčša zo štatistických zdrojov. Týkali sa najmä umiestnenia žiakov na stredných školách. Relevantná námietka, ktorá tu však zaznela, sa v tomto prípade odvíjala od systému financovania škôl (každá škola sa snaží mať čo najviac žiakov), ďalej nadmerného množstva stredných škôl a, samozrejme, niekoľkoročnej klesajúcej populačnej krivky. Pádna pripomienka sa týkala aj všeobecného prijímania detí s horším prospechom na odborné školy a gymnáziá.

Treba tiež zdôrazniť, že niektoré štatistiky z Nemecka, ktorými sa v diskusii argumentovalo, boli vytvorené prowaldorfsky orientovanými vzdelávacími pracoviskami. Na tento fakt poukázal doc. PaedDr. Ondrej Kaščák, PhD., z Trnavskej univerzity. A preto sa dá o objektívnosti spomenutého výskumu legitímne polemizovať.

So zaujímavým názorom vystúpila Dr. Zapletalová. Na základe osobných skúseností s waldorfskými žiakmi a ich rodičmi konštatovala, že rodičia si spravidla zvolia túto školu vtedy, keď chcú, aby ich dieťa bolo v bezpečí, chránené. Napríklad mu nehrozí prepadnutie. Avšak napriek tomu vidí v tejto pedagogickej alternatíve mnohé otázniky. Podľa nej sa vo WŠ pracuje spôsobom zjednodušovania podávanej látky, akéhosi „zblbňovania", t. j. nelogického, iracionálneho trivializovania. Ako príklad uviedla waldorfské tvrdenie, že „rastlina je obrátený človek", „hlava je iba vyššie vyvinuté zviera" atď. Aj preto sa Zapletalová domnieva, že deti nie sú vedené ku kritickému mysleniu, prevláda u nich naratívny spôsob osvojovania si vedomostí a v učebnej látke sa objavuje pojmová zmätenosť.

O slovo sa prihlásil aj jeden zo zástupcov tlače. Povedal, že keďže ho kritici WŠ o svojich argumentoch nepresvedčili, svoje dieťa v tejto škole i naďalej ponechá. Iste, na takýto názor mal oprávnený nárok, avšak len ako rodič, nie ako nestranný zástupca mediálnej obce.

Stály problém súvisiaci s nedostatočnou pedagogickou spôsobilosťou waldorfských pedagógov viedol prof. Pupalu k legitímnemu názoru, že pedagogické fakulty môžu eventuálne na svoju prípravu pedagógov rezignovať, ak tento problém bude aj naďalej pretrvávať a akcent prípravy budúcich pedagógov sa presunie na spirituálne motivované kurzy, napríklad antropozofické. Na záver prof. Štech skonštatoval, že bude potrebné konkrétnejšie formulovať kritické výhrady voči waldorfskej pedagogike a systematickejšie analyzovať a preukázať spirituálny vplyv antropozofie na waldorfské vyučovanie. A keďže mnohé argumenty voči tejto školskej alternatívnej metóde boli formulované tak v českom, ako aj slovenskom mediálnom priestore, spoločný postup v tejto veci bude veľmi prospešný.