Pani Hluštíková, kde a akým spôsobom ste sa prvýkrát zoznámili s waldorfskou školou? Ako ste sa stali waldorfskou učiteľkou?

 

Absolvovala som bakalárske štúdium na Pedagogickej fakulte v odbore vychovávateľstvo. Počas štúdia sme sa teoreticky oboznamovali aj s alternatívnymi pedagogikami, vrátane waldorfskej. Avšak k vyučovaniu na waldorfskej škole (WŠ) som sa dostala úplnou náhodou. Hľadala som prácu a kamarátka mi v roku 1997 dala tip. Vo waldorfských triedach pri Základnej škole v Dašiciach neďaleko Pardubíc hľadali učiteľku. Šla som sa tam pozrieť a zoznámila som sa s tamojším pedagogickým zborom. Prostredie bolo milé, budúce kolegyne príjemné. Prijali ma.

Samozrejme, vôbec som netušila, ako sa na WŠ učí a nemala som ani potrebnú aprobáciu pre učiteľstvo na prvom stupni. Ale kolegyne mi poskytli dostatok materiálu na vyučovanie v druhom ročníku, kam som napokon ako triedna učiteľka nastúpila. Krátko nato som absolvovala tradičný letný seminár, ktorý sa každoročne konal v Pardubiciach. Na ňom sa učitelia intenzívne pripravujú na ďalší školský rok, navzájom si odovzdávajú vyučovacie materiály a tiež sa v rámci neho usporadúvajú prednášky týkajúce sa WŠ. Počas mojej prítomnosti prednášali na seminári učitelia zo zahraničných WŠ, z Holandska a Nemecka.

Taktiež počas školského roka sa pre učiteľov organizovali ďalšie, väčšinou víkendové semináre, na ktorých sa už venovala pozornosť konkrétnym predmetom, napríklad fyzike či vyučovaniu cudzích jazykov. Ja som žiakov učila všetky predmety: český jazyk, matematiku, pre WŠ špecifické kreslenie foriem, výtvarnú výchovu, pracovné vyučovanie, telesnú výchovu. V škole som však pôsobila iba dva roky, keďže som potom nastúpila na materskú dovolenku.

 

Hovoríte, že vaša aprobácia nebola adekvátna. Ako na tom boli ostatní učitelia?

 

V škole, kde som učila, boli iba štyri triedy a všetky kolegyne mali aprobáciu pre prvý stupeň. Treba však poznamenať, že vo WŠ má jeden triedny učiteľ sprevádzať žiakov po celých deväť rokov. To znamená, že škola sa nedelí na 1. a 2. stupeň, ako je to inde, ale učiteľ tu vyučuje napríklad český jazyk deväť rokov, takisto ako matematiku, zemepis či dejepis, fyziku alebo chémiu. Teda učitelia takto bežne učia i predmety, na ktoré nemajú príslušnú aprobáciu.

 

Z dostupných informácií vieme, že každý pedagóg musí prejsť kurzom antropozofie, ktorá je akýmsi ideovým zdrojom waldorfskej pedagogiky. Predpokladám, že sa to týkalo aj vás. Koľko takéto kurzy trvali a čo bolo ich obsahovou náplňou?

 

Keď som nastupovala do WŠ ako učiteľka, nevedela som o antropozofii v podstate nič. Ako som už spomenula, absolvovala som týždňový letný seminár a niekoľko menších víkendových kurzov počas školského roka. No stále som ako nedostatok pociťovala, že som neabsolvovala seminár waldorfskej pedagogiky pre triednych učiteľov. Ten je vlastne dosť podstatný pre to, aby ste získali miesto učiteľa vo WŠ. Dostala som sa k nemu až neskoršie, v čase, keď som už bola na materskej dovolenke.

Seminár trvá tri roky, vždy jeden víkend v mesiaci plus letné týždenné sústredenie, a je akreditovaný ministerstvom školstva ako ďalšie vzdelávanie pedagógov. Viedol ho Dr. Tomáš Zuzák a konal sa v Prahe. Jeho obsahom bolo pomerne podrobné štúdium niektorých diel Rudolfa Steinera, ako i umelecká činnosť - hudba, výtvarná výchova a eurytmia. Ďalej sa účastníci zaoberali metodikou waldorfskej pedagogiky pre jednotlivé predmety. Celý obsah seminára je uvedený na webovej stránke www.waldorf.zuzak.com.

 

Znamená to, že frekvencia myšlienok zakladateľa waldorfských škôl Rudolfa Steinera bola častá?

 

Môžem potvrdiť, že účastníci sa počas seminára vlastne zaoberajú najmä Steinerovými dielami. Študujú jeho teóriu poznania a všeobecnú náuku o človeku. Zaoberajú sa vývojom dieťaťa v jednotlivých sedemročných etapách tak, ako ich opísal Steiner. Jeho názory sú dodnes pre prácu učiteľa vo WŠ veľmi podstatné, lebo všetko, obsah i metódy výučby, vychádza od Steinera.

 

Stali ste sa po skončení antropozofkou? Môže vôbec na WŠ vyučovať neatropozof? Pýtam sa preto, lebo som sa dopočula o istom rodičovi, ktorý nemohol doučiť dieťa zameškanú látku, pretože nemal patričné antropozofické vzdelanie.

 

Nie, nestala som sa. Steiner prednášal o mnohých odvetviach, no ja som zďaleka neštudovala všetky jeho spisy týkajúce sa napríklad poľnohospodárstva, lekárstva a pod. Rozhodne sa nepovažujem za odborníka na Steinerovo dielo. Hoci boli viaceré antropozofické myšlienky pre mňa zaujímavé a určite je dobré sa s nimi zoznámiť a o nich popremýšľať, antropozofia sa pre mňa nestala svetovým názorom. Navyše už počas štúdia som o jej mnohých tvrdeniach začala pochybovať. Vo WŠ sa pomerne často obmieňa pedagogický zbor, hľadajú sa noví učitelia. Tak sa stáva, že do školy prijmú aj neatropozofa - podobne, ako to bolo i v mojom prípade. Taký učiteľ sa však musí intenzívne na vyučovanie pripravovať z rôznych zdrojov a očakáva sa od neho, že si svoje vzdelanie doplní na antropozofických seminároch.

Čo sa týka doučovania doma, o ktorom ste sa v otázke zmienili, ak žiak vyučovanie zamešká, napríklad ochorie, je to pre rodiča pomerne veľký problém, obzvlášť vo vyšších ročníkoch. Žiaci nemajú učebnice a ich jediným materiálom sú poznámky v zošitoch. Učiteľ vysvetlí látku, potom ju zhrnie a napíše na tabuľu, odkiaľ si ju žiaci odpíšu do zošita. Ak deti v škole chýbajú, nemajú možnosť sa dozvedieť podrobnejší výklad látky, pretože majú k dispozícii iba stručné zhrnutie v zošite.

 

Waldorfskí protagonisti radi zdôrazňujú, že sa antropozofia priamo nevyučuje a nachádza sa iba v cieľoch a metódach vyučovania, čo je ale podľa mňa dostatočné na to, aby sa do obsahu infiltrovala. Mohli by ste priblížiť jednotlivé pedagogické aktivity a objasniť ich duchovné pozadie?

 

Je to tak, ako hovoríte. To, že antropozofia nie je obsahom učiva, sa dočítate aj v školskom vzdelávacom programe. Avšak podľa môjho názoru nemôžete oddeliť antropozofiu od toho, ako a čo sa vo WŠ vyučuje. Už len sám pohľad na dieťa a jeho vývoj vychádza z tohto svetonázoru a práve na ňom je postavený celý učebný plán. Vo WŠ totiž primárne nejde o vedomosti, schopnosti, návyky, ktoré by si žiaci mali osvojiť, ide o harmonizáciu. Tak, aby sa mohli - ako to učí antropozofia - správne vyvíjať všetky zložky človeka: jeho fyzické, éterické i astrálne telo a Ja.

V antropozofii sa presne opisuje, ako a kedy sa jednotlivé zložky vyvíjajú, čo je pre ne dobré a čo zlé. Napríklad od siedmeho do deviateho roka života sa deti učia cestou napodobňovania, ich hlava ešte akoby „spala" a nesmie sa zamestnávať, pretože by to pre dieťa bolo škodlivé. Naopak, majú sa zamestnávať končatiny ako orgány vôle. Napríklad matematika sa učí v pohybe, deti tlieskajú, skáču, násobky čísel sa učia pohybom hádzaním loptičky. Podobne ruky detí sa zamestnávajú štrikovaním. A tak je to so všetkými činnosťami, pretože vo WŠ nič nie je náhodné, všetko má svoj význam a opodstatnenie, ktoré, a to zdôrazňujem, vyplýva z antropozofie. Z nej sa odvodzuje aj to, prečo sa vyučuje v epochách, kde ide o rytmus, o proces spomínania a zabúdania, takisto ako o výdych a nádych, bdenie či spánok.

 

Nezasvätenému však tieto súvislosti unikajú...

 

Áno, nie je ľahké tieto spojitosti vysvetliť a asi ani pochopiť. Aby ste to všetko pochopili, museli by ste si prečítať všetky tie knihy, ktoré študujú účastníci waldorfského seminára. Pokiaľ to nepreštudujete, vidíte iba vonkajšie činnosti, ktoré deti robia. Napríklad ony nepočítajú ako v bežnej škole 2 + 3 = 5, ale 5 = 3 + 2. A prečo to tak robia, vysvetľuje zase len antropozofia. Keď do nej aspoň čiastočne preniknete, úplne inak vnímate waldorfský vzdelávací program. Presne tam vidíte formulácie, ktoré zodpovedajú tejto filozofii. Avšak bežný čitateľ tomu nemôže porozumieť. Vy ale chápete, prečo niektoré veci sa robia v siedmom roku, iné v deviatom a s inými sa začína až v dvanástich rokoch.

 

Ako sa prejavovala antropozofia v jednotlivých predmetoch, napríklad vo výtvarnej výchove?

 

Uvediem niekoľko príkladov. Vo výtvarnej výchove sa vychádza z Goetheho náuky o farbách. Ide tu o prvotný zážitok so zmyslovo-morálnou kvalitou farieb. Cieľom je vyvolať u dieťaťa také pocity, aké môžu vzniknúť iba z duchovného ponímania farieb. Žiaci maľujú každú hodinu výtvarnej výchovy s akvarelovými farbami metódou „mokré do mokrého". V prvých ročníkoch nemaľujú nejaké konkrétne obrázky, ale iba akési farebné kompozície. Pri kreslení ich vedie učiteľ, ktorý im zároveň rozpráva príbehy o farbách („modrá stretne žltú") a žiaci ich maľujú. Ide tak o zážitok z farby, pocítenie jej kvality.

Už som sa zmienila o predmete tzv. kreslenia foriem. Ide o tvary, ktoré deti kreslia na papier, po tom, čo ich učiteľ predkreslil na tabuľu. V podstate sú to uvoľňovacie cviky a ich cieľom je príprava na písanie. Toto kreslenie má však aj iný význam. Priblížila by som ho takto: Kresba dáva do súvislosti kozmické premeny, ktoré sa premietajú do telesnej organizácie človeka. Vplývajú aj na tvorbu chrupu. Aby človek tento fyziologický proces svojpomocne podporil, zaviedol Steiner na WŠ vyučovanie predmetu kreslenie foriem. Ak sa toto kreslenie koná v súlade s procesom vytvárania chrupu, tak sa organizmus pri výstavbe tela posilňuje. Takže deti nekreslia tvary, ktoré si učiteľ vymyslí, ale dopredu stanovené formy predpísané pre určitý vek samým Steinerom.

 

Aké miesto zastáva narácia vo waldorfskom vzdelávaní?

 

Na konci hlavného vyučovania, tzv. epochy, učiteľ žiakom každý deň rozpráva. Témy sú pre jednotlivé ročníky dopredu dané. Zoradil ich sám Steiner primerane k veku dieťaťa. V prvej triede sú to rozprávky, v druhej legendy - životopisy svätých a príbehy o prírode. V tretej triede sa pokračuje príbehmi zo Starého zákona a v štvrtej nastupuje severská mytológia Edda. Podľa Steinera v deviatom roku života človeka dochádza k významnému medzníku. Prebúdza sa v ňom vlastné Ja a to treba chrániť. Preto nastupuje epocha, kde žiak stavia dom, ťahá múry, dom zakryje strechou, čím sa oddelí od vonkajšieho sveta.

V uvedenej činnosti dieťa prežíva vytváranie svojho vnútorného priestoru. Práve tento zážitok v určitom veku podvedome hľadá. Prostredníctvom neho sa stretáva so sebou samým, pričom sa zoznamuje aj s prácou roľníka. Orie a seje. Vníma analógiu - tak ako klíči semienko, tak sa rozvíja aj jeho Ja. Prebýva v duši človeka. A preto v tomto roku waldorfské deti na hodinách pracovných činností pletú čiapky. To, že sa čapica nasadí na hlavu, je tiež oddelenie sa od vonkajšieho priestoru.

 

Mohli by ste nám priblížiť, z akých zdrojov ste čerpali pri vytváraní vašich učebných osnov, keďže oficiálne učebnice WŠ nepoužíva?

 

Hlavným zdrojom boli skúsenosti mojich kolegýň, ako aj materiály zo seminárov, ktoré mi poskytli. Mnohé písomné podklady som si zadovážila aj z Nemecka, kde má táto škola dlhoročnú tradíciu. Okrem toho som čerpala aj zo stretnutia s ďalšími učiteľmi z iných WŠ. Mnohé učebné texty som si ale pripravovala sama. Vymýšľala som básničky, zhudobňovala texty.

 

Podpisuje sa antropozofia aj na výzdobe interiéru tried či budovy školy?

 

Ideálne by bolo, ak by bola škola postavená podľa architektonických pravidiel Rudolfa Steinera. Ale to z finančných dôvodov väčšinou nie je možné, pretože v Čechách sú WŠ štátne a zriaďuje ich obec. Antropozofický prístup sa ale s určitosťou prejavuje vo farebnej výzdobe tried. Každá trieda je vymaľovaná konkrétnou farbou zodpovedajúcou vývojovému stupňu dieťaťa - prvá trieda ružovou, druhá oranžovou, tretia trieda žltou atď. A zborovňa? Tá má byť fialová.

 

Myslíte si, že antropozofia ovplyvňuje aj správanie detí a prípadne vstupuje do ich myšlienkového sveta?

 

Myslím si, že pokiaľ dieťa nevyrastá v antropozofickej rodine, antropozofia jeho správanie až tak viditeľne neovplyvňuje. Tu si však myslím, že antropozofovia svoj vplyv preceňujú. Veď deti vyrastajú aj v inom prostredí, ktoré ich formuje, a niekedy silnejšie ako škola. Mám však aj opačné skúsenosti, a to, že deti sú voči tomu, čo v škole počujú, veľmi kritické. Napríklad som sa raz spýtala dieťaťa, čo sa učí v škole. Odpovedalo, že sa učí tie „waldorfské kecy" (prepáčte mi ten výraz, ale je to jeho autentická výpoveď) o rastlinách, ktoré v zime bdejú a v lete spia. Znie to čudne, avšak antropozofická príručka hovorí, že rastliny sú v zime v zemi ako semeno, pričom ide o stav uvedomelý. Naopak, v lete rastú, bujnejú, čo je stav neuvedomelý.

 

Vieme, že na waldorfskej škole žiak neprepadá. Nevšimli ste si, že by tento predpis rodičia alebo i deti samy zneužívali?

 

Mám osobnú skúsenosť len so žiakmi z nižších ročníkov, no nezažila som, že by to niekto zneužíval. Avšak zažila som, že do školy prichádzali do rôznych, aj vyšších tried deti, ktoré mali v obyčajných školách problémy so správaním alebo nezvládali učivo.

 

Akú pozíciu majú rodičia vo WŠ? Z dostupných materiálov vieme, že sa medzi nimi vytvárajú vzťahy, ktoré odrážajú spoločný antropozofický životný štýl. Rodiny sa vysídľujú z mesta a spoločne odchádzajú žiť na vidiek. Stretli ste sa aj vy s niečím podobným?

 

Myslím si, že medzi rodičmi je veľa neantropozofov. Napriek tomu sú medzi nimi iné vzťahy ako v obyčajnej škole. Rodičia často školu podporujú, ako len môžu. Ide o finančné dary, prípravu slávností, ktoré sa každoročne konajú (Michaelská, Svätojánska slávnosť), vianočné a veľkonočné trhy, organizáciu výletov, plesov. Ďalej rodičia pre svoje deti vyrábajú rôzne pomôcky: peračníky, čítanky. Napríklad prvákom majú peračník ušiť rodičia. Nesmie byť kúpený v obchode. Viem o prípade, keď jeden prváčik vo WŠ prišiel s normálnym peračníkom, za čo mu pani učiteľka vynadala.

Nepoznám prípad, že by sa skupina rodín presťahovala na vidiek. Ale napríklad my sme sa sťahovali z rodného mesta do mesta, kde je WŠ. A rozhodne sme neboli jediní.

 

Viete o deťoch, ktoré školu opustili? Prečo sa ich rodičia rozhodli z nej svoje dieťa vziať?

 

Osobne poznám viacero rodičov, ktorí dieťa z WŠ vzali. Napríklad sa im prestávalo páčiť poňatie prírodných vied v učive vyšších ročníkov (chémia, fyzika). Iné dieťa zase malo konflikt so spolužiakmi. Šlo o šikanu, ktorú triedna učiteľka dlhodobo neriešila. Jedna matka dieťaťa mi povedala, že tento problém sa mal riešiť v kolégiu učiteľov a že triedna učiteľka bude nad dieťaťom meditovať. Ďalší rodičia zobrali dieťa zo školy po tom, ako im jeho triedna povedala, že ich dieťa nie je možné učiť. Odporúčala im, čo všetko by s ním mali doma robiť, aké veci a hračky by doma malo a nemalo mať, čo dieťa smie a nesmie robiť a pod. Niektorí rodičia ani netušili, ako veľa a akým spôsobom zasahuje antropozofia do výučby. Keď sa učiteľov spýtali, prečo je to či ono tak, dostávali sa do stále väčších konfliktov, až dieťa z tohto prostredia radšej vzali preč.

 

Situácia sa po čase u vás zmenila. Z učiteľa sa stal rodič, kritický voči škole, kde predtým učil.

 

Waldorfské školy si zakladajú na spolupráci s rodičmi. Ale iba dovtedy, kým ich rodičia všemožne podporujú. Len čo začnú kritizovať, ihneď sa ocitnú na druhej strane bariéry. Stávajú sa nepriateľom celého systému, ohrozujú ho. A vôbec nemusí ísť o kritiku napríklad obsahu antropozofie vo vyučovaní. Stačí prejaviť nesúhlas voči fungovaniu školy, ako napríklad nesuplovanie a odpadávanie hodín a podobne.

 

Pri vašich kritických postrehoch a názorových argumentačných stretoch, v podstate s vašimi bývalými kolegami, ste čerpali z predchádzajúcej praxe, alebo ste sa dostali k iným informáciám? Kde nastal rozhodujúci zlom v pohľade na túto alternatívu?

 

Zmenu môjho pohľadu na WŠ spôsobili dva momenty. Po prvé, čím hlbšie som sa na waldorfskom seminári za­oberala antropozofiou, tým častejšie som zisťovala, že sa s ňou nemôžem stotožniť. Čoraz väčšmi som bola presvedčená, že waldorfská pedagogika manipuluje s deťmi, a to dokonca bez vedomia ich rodičov-neatropozofov. Po druhé, spoločne s niekoľkými podobne zmýšľajúcimi rodičmi som postupne zisťovala, že niektoré veci týkajúce sa chodu školy, ktoré sme považovali za dôležité, nefungujú tak, ako by mali. Pokúšali sme sa to s učiteľmi riešiť, no nešlo to. Pre mňa to bolo prekvapujúce zistenie, že na takých obyčajných veciach, ako je suplovanie a odpadávanie hodín, sa nedá dohodnúť. Tak sme s manželom dospeli k rozhodnutiu, že nemá význam, aby naše dieťa v takomto konzervatívnom prostredí naďalej zotrvávalo.

 

Čo sa pre vás ako niekdajšieho učiteľa a súčasne rodiča bývalého žiaka WŠ javí na tejto školskej alternatíve najproblematickejšie?

 

Netransparentnosť. WŠ sa predstavujú ako alternatíva k bežným školám. Jej protagonisti tvrdia, že antropozofia s nimi, tzn. s obsahom ich vzdelávania, nemá nič spoločné. Síce priznávajú, že vychádzajú z myšlienok Rudolfa Steinera, ale nič viac. Chápem ich, pretože ak by vyložili karty na stôl a priznali, že waldorfská pedagogika je vlastne aplikácia antropozofie v praxi, mnohí rodičia by svoje deti do takejto školy nikdy nezapísali.

 

Myslíte si, že aj dnes sú WŠ rovnako netransparentné? Nenastal v tomto smere predsa len pozitívny posun?

 

Existujú síce snahy o otvorený po­hľad na WŠ, ale tie sú často, bohužiaľ, iba dielom jednotlivcov, pričom ich takmer vždy antropozofovia bagatelizujú.

 

Ako by ste na záver zhrnuli svoju skúsenosť?

 

Možno vás prekvapím, ale napriek počiatočnému veľkému nadšeniu a následnému bolestnému precitnutiu som za skúsenosť s WŠ vďačná. Musím povedať, že som sa tu stretla s veľmi zaujímavými ľuďmi, či už to boli antropozofovia alebo ľudia stojaci na druhej strane bariéry - teda kritici WŠ. A čoho si cením najväčšmi? To, že niektorí z nich sa stali mojimi dobrými priateľmi.

 

Ďakujem za rozhovor.