Sexualita, manželstvo aj otázka počatia detí nadobúda u svedkov Jehovových (SJ) zvláštny význam. Sexualita je v spoločenstve veľmi chúlostivá téma. Pre manželstvo si člen tejto spoločnosti môže zvoliť inoverca, ale jedine vtedy, ak je táto osoba ochotná nechať sa pokrstiť za SJ. Týchto prípadov je však veľmi málo. Rozvod manželstva sa chápe ako porušenie vôle Jehovovej a je povolený len v prípadoch vážnej nevery. Svedkovia zakazujú taktiež potraty a to podľa piateho prikázania - nezabiješ, do ktorého sa počítajú taktiež nenarodené životy.
Dieťatko – áno či nie?
Je možné, aby organizácia zasahovala do súkromia členov takým spôsobom, že stanovuje, či si smú alebo nesmú zadovážiť deti? Oficiálne si, samozrejme, organizácia Svedkov niečo také dovoliť nemôže, obmedzovala by tým osobnú slobodu. Spoločnosť Strážna veža nezaviedla žiadne praktiky týkajúce sa narodenia detí. Rozhodnutie mať deti je osobná vec. Ale pretože sa blíži koniec sveta, odporúča svojim členom deti nemať, a radšej sa plne venovať náboženskej činnosti. Také ovplyvňovanie sa uplatňuje nepriamo, skrytou formou.
Používaná taktika je jednoduchá a po desaťročia fungujúca. Svedkom sa neustále zdôrazňuje, že svet stojí na pokraji Armagedonu, po ktorom nastane pre Svedkov večný život v pozemskom raji. Je teda prirodzené, že by mali všetko úsilie venovať kázaniu a varovaniu ľudí pred týmto koncom a že na rodenie detí budú mať bárskoľko času v novom svete. Strážna veža z 1. marca 1988 doslova uvádza: „Vec rodičovstva v zostávajúcom čase do konca sveta je osobnou vecou každého páru, ktorý sa musí sám rozhodnúť. Pretože sa však ‚čas kráti‘, manželské páry by mali dobre zvážiť, či privedú deti do tejto doby." Ďalej radí: „Mnoho manželských párov na celom svete, ktoré sa dobrovoľne zriekli rodičovstva, slúžia Jehovovi pútnickou prácou, oblastnou prácou alebo prácou v modlitebni. (Bezdetnosť je pre takú prácu podmienka - pozn. autorky.) Môžu sa dívať s uspokojením na svoj život strávený v službe pre Jehovu. Netrápia sa žiadnym žiaľom. I keď sa tieto páry zriekli rodičovstva na tomto svete, hrajú dôležitú rolu v zámeroch Božieho kráľovstva v rôznych oblastiach práce."
V roku 1941 Strážna veža publikovala knihu Deti, v ktorej sa fiktívne postavy John a Eunice rozhodli nemať deti, aby mohli chodiť od dverí k dverám v tom krátkom čase, čo ostával do Konca. Uplynuli desaťročia, John a Eunice sú stále bezdetní v svojich sedemdesiatich rokoch a svet sa ešte stále neskončil. Dokonca aj dnes Strážna veža odporúča mladým, aby obetovali svoje zamestnanie, manželstvo a robili niečo prospešnejšie v onom „krátkom čase, ktorý ostáva do Konca".
Výchova detí – malí svedkovia Jehovovi
Organizácia SJ od svojich členov vyžaduje silnú lojalitu, čo má za následok, že hlavnú zodpovednosť za výchovu detí má Spoločnosť. I keď existuje množstvo literatúry vydávanej Strážnou vežou, ktorá sa venuje tomu, ako by mali rodičia „správne" vychovávať svojich potomkov, práva rodičov sú v skutočnosti značne zredukované. U Svedkov sú už od narodenia detské životy zamerané na učenie organizácie, čo môže mať za následok čiastočnú izoláciu od vonkajšieho sveta.
Deti musia odmalička dodržiavať stanovené pravidlá Spoločnosti, medzi ktoré patrí účasť na zasadaniach a zhromaždeniach. Na týchto zhromaždeniach, ktoré sa pravidelne konajú v Sieni kráľovstva a trvajú i niekoľko hodín, musia malé deti po celý čas ticho sedieť. Toto platí aj o predškolských deťoch, ktoré si nesmú na zhromaždeniach maľovať či sa zabaviť iným spôsobom. Musia sedieť ticho na stoličke a sledovať program, ktorý nie je špeciálne pripravený pre deti. Keď je dieťa nepokojné, rodičom Strážna veža odporučí, aby ho vyviedli von a potrestali.
Povinná účasť na zhromaždeniach a bohoslužbách, ktoré musia deti absolvovať, spôsobuje, že majú veľmi málo voľného času, čo má za následok vylúčenie z mnohých školských aktivít. To len nahráva Strážnej veži, pretože táto organizácia také aktivity neschvaľuje. Pre názornosť citujem postoj Spoločnosti z časopisu Prebuďte sa! z 8. decembra 1986: „Mimoškolské aktivity sa neodporúčajú. Odporúčame službu od dverí k dverám v čase pred školou a po škole". Rodičia, ktorí sú svedkami Jehovovými, sú nabádaní, aby svoje deti odvádzali od nevyhnutných povinností vo „svete" a tým pre ne získali viacej času na štúdium doktrín Strážnej veže.
U SJ dosiahne dieťa najvyšší status, keď sa stane priekopníkom. To znamená, že odmala sprevádza dospelého pri pochôdzkach „z domu do domu" (často až 15 hodín týždenne) a v tejto činnosti pozvoľna pokračuje samostatne.
Deti sa taktiež nesmú zúčastňovať na oslavách svojich vrstovníkov, ktorí nepatria medzi členov SJ, nesmú sa zapájať do zvolenia hovorcu (predsedu) triedy. Je tak celkom jasné, že sú vtláčané do roly outsidera. Podľa môjho názoru nemajú tieto deti dostatok slobody a voľnosti rozhodovať sa o svojom individuálnom spôsobe života, nemajú ani možnosť naučiť sa a poznať život v jeho krásnej rozmanitosti.
Deťom sa neodporúča tráviť čas s deťmi inovercov. Strážna veža varuje: „Vo chvíli, keď sa človek venuje svojim záľubám a záujmom a tento čas trávi s ‚inými‘ deťmi, znamená to, že sa vydáva na ‚príliš tenký ľad‘". Deti Svedkov, ktoré cítia, že je všetko v poriadku, pokiaľ sú spolu s deťmi „zvonku" tak môžu byť psychicky veľmi zaťažené. Musia túto vec tajiť pred miestnym vedením, eventuálne tiež pred rodičmi, lebo majú od Strážnej veže stanovené, že „priateľov" musia mať z radov členov Spoločnosti. Strážna veža k tomu veľavravne poznamenáva: „Ako by sa na to pozeral Jehova, keby ste si vybrali priateľov, ktorých nemiluje?"
Deťom sa organizuje čas taktiež cez prázdniny. Strážna veža z 15. januára 1952 rodičom doslova radí: „Naznačte im, že by sa mohli stať prázdninovými priekopníkmi (mesačný záväzok na 75 hodín získavania stúpencov pre vieru - pozn. autorky) počas letných prázdnin. (...) Najváženejším zamestnaním, ktoré môžete plánovať pre vaše deti, je úplná služba duchovného." (Práca „duchovného" je kazateľstvo od dverí k dverám - pozn. autorky). Rodičia teda vedú často svoje deti ku kazateľstvu ako zmyslu ich života.
Prijatie a rešpektovanie všetkých obmedzení a povinností, ktoré vyžaduje spoločnosť Strážna veža, je ťažké obzvlášť v období puberty. Táto náročná životná fáza je charakteristická vzburou proti rodičom i iným autoritám. Je to celkom normálne správanie patriace k tejto vývojovej fáze. Charakteristický negativizmus a opozícia sú taktiež nutné pre rozvoj samostatnej identity vedúcej k dospelosti. O tomto type protestu sa však v spoločnosti SJ nehovorí kladne. Mladí ľudia, ktorí sa dopustili vzbury proti svojim rodičom, sú postavení na roveň tým, ktorí sa dopustili vzbury proti Jehovovi, lebo rodičia majú podľa učenia SJ autoritu delegovanú od Boha a tak musia podľa jeho zásad i vychovávať. Mladí sa kategoricky vyzývajú, aby svojich rodičov rešpektovali a nikdy nemali otázky týkajúce sa motívov ich výchovy. To znamená, že v mienke členov SJ o výchove môže prevládať naivita, pretože a priori predpokladajú, že rodičia nie sú schopní vykonať dieťaťu niečo zlé. Podľa časopisov organizácie Strážna veža sa proti rodičom nepripúšťa žiadna kritika.
Čo sa týka správania tínedžerov k rodičom, Strážna veža z 15. mája 1997 uvádza: „Niektorí mladiství pochybujú o motívoch obmedzujúcich výchovných prostriedkov, ktoré ich rodičia používajú (o nariadeniach určitých obmedzení). Niektorí mladiství si preto hovoria: Prečo zavádzajú moji rodičia toľko pravidiel? Neprajú si azda, aby som mal radosť zo života? Ale namiesto takého záveru by mali mladí objektívne zvážiť situáciu. Rodičia sa o svoje deti starajú niekoľko rokov a do tohto vzťahu prinášajú nielen finančnú obetu, ale i mnoho iných zrieknutí."
Výchovné rady rodičom
Jednou z kľúčových povinností rodičov v Spoločnosti je formovať myslenie a túžby svojich detí pre ich budúci život. Úlohou rodičov je vychovať verných a oddaných Svedkov Jehovových. Pri takej výchove nestačí, aby sa rodičia riadili iba svojimi materskými inštinktami a citmi, ale konkrétnymi radami a návodmi z Biblie. Organizácia Strážna veža v časopise Prebuďte sa! z 1. septembra 2007 výslovne odporúča: „Požiadajte o radu toho, kto vie o výchove detí najviac - toho, kto ľudí stvoril, totiž Jehovu Boha. Božie slovo, Biblia, obsahuje konkrétne rady a praktické príklady, ktoré vám pomôžu stať sa dobrými rodičmi."
Pre rodičov, ktorí deti učia rozlišovať, čo je správne a čo zlé, môže byť Biblia skutočne užitočná, pretože odporúča vštepovať dieťaťu správne hodnoty pomocou Božieho slova. Strážna veža z 1. novembra 2006 doslova uvádza: „Keď používate Bibliu, dieťaťu to pomôže, aby si uvedomilo, aký názor má na danú vec Stvoriteľ, nielen mamka a ocko." SJ upozorňujú na to, že niekedy môžu sklamať dokonca i rady odborníkov (čo potvrdzujú niekoľkými farbisto vykreslenými príkladmi). Čo v takých prípadoch robiť, na koho sa teda majú rodičia obrátiť? „Tým najpovolanejším Radcom v otázke výchovy detí je Jehova. On je jediným skutočným odborníkom", dodáva Strážna veža.
Vyššie vzdelanie je zbytočné
Učenie SJ zasahuje taktiež do rozhodovania o ďalšom (vyššom) vzdelávaní. Nabáda mladých ľudí, aby si uvedomili naplnenie biblického proroctva, ktoré ukazuje, že tento narušený systém počas niekoľkých rokov dospeje do konca. Časopis Prebuďte sa! z 22. mája 1969 mladých od štúdia priamo odrádza: „Preto sa tebe, ako mladému človeku, nikdy nenaplní nejaká kariéra, ktorú tento systém poskytuje. Pokiaľ si na strednej škole a uvažuješ o univerzitnom štúdiu, budeš potrebovať najmenej 4, ale nie, skôr 6, 8 alebo viacej rokov, aby si sa stal špecializovaným odborníkom. Ale kde bude tento systém vecí za ten čas? Preto je lepšie vzdať sa tohto cieľa, pokiaľ si ho už nedosiahol! Čo má význam? Pripravovať sa na miesto v tomto svete, ktorý skončí? Alebo pracovať na prežití konca tohto systému a chystať sa na večný život v novom Božom poriadku?" To je dôvod, prečo rodičia, ktorí svoj život založili na Božom prorockom slove, vidia omnoho praktickejšie, aby ich deti nastúpili do zamestnania, ktoré nevyžaduje dlhé obdobie ďalšieho štúdia.
Strach ako výchovný motivačný faktor
Prvým krokom, ktorým Strážna veža presadzuje svoje učenie, je snaha vyvolať u svojich nasledovníkov dojem „univerzálnej vojny", na ktorej sa zúčastnia všetci ľudia bez rozdielu. Je to vojna medzi Satanom a Jehovom, v ktorej každý stojí buď na jednej, alebo na druhej strane a nikto nemôže stáť mimo. Pokiaľ nerobíte to, čo organizácia žiada, potom stojíte na strane diabla. Všetko okrem Strážnej veže je riadené diablom a všetci ľudia, ktorí nie sú Svedkami Jehovovými, sú zvedení diablom a je zlé alebo dokonca nebezpečné sa s nimi spájať. Deti Svedkov sú nabádané, aby sa vyhýbali „svetským" časopisom, filmom, televízii, hudbe atď. Všetky informácie kritizované Strážnou vežou sú automaticky diabolské a nebezpečné. Dokonca i väčšina lekárov sú diabli, lebo vykonávajú krvné transfúzie.
Zastrašovaní od konania, ktoré by bolo v rozpore s ideológiou Strážnej veže, môže u detí vyvolať fóbie (hlboko zakorenený strach). Strážna veža má veľmi účinné metódy na vyvolanie takého strachu - varovanie pred blížiacim sa koncom života tu na zemi, pred Jehovovým zatratením všetkých, ktorí svoj čas a energiu nevenovali Božiemu kráľovstvu. Jehova predstavuje mocného rodiča i autoritu. Týmto sa stáva učenie Spoločnosti trvalé a efektívne.
Aký môže byť konečný dôsledok takéhoto konania? Deti sa naučia báť samotného života mimo Strážnej veže, pretože pokiaľ by organizáciu opustili, diabol by ich zničil. Aj v prípadoch, keď členovia poznajú, že učenie Spoločnosti nie je pravdivé, nemôžu ju často pre svoj strach opustiť. Nie sú schopní získať prácu a ich život by sa celkom rozpadol. Sú produktom hlboko zakoreneného strachu, ktorý je priamou súčasťou života členov.
Niektoré obyčajné veci a skutočnosti sa prekrúcajú tak, aby Svedkov odlúčili od reálneho sveta. Napríklad narodeniny sú výplodom diabla, pretože ide o uctievanie kohokoľvek, vešanie práporov je uctievanie zeme a znamenie toho, že dávame prednosť Satanovmu kráľovstvu pred Božím kráľovstvom a pod. Nemožno sa čudovať, že deti a mladí Svedkovia majú hrôzu zo sveta. Dokonca i keď opustia organizáciu, ich strach pretrváva, riadi ich životy a znemožňuje im normálne žiť a orientovať sa vo svete.
Niektoré pozitíva
Z uvedeného vyplýva, že výchova detí v Náboženskej spoločnosti Jehovovi svedkovia môže zahrnovať problematické stránky. Ale pre objektívnosť nemožno opomenúť ani kladné stránky ich výchovného pôsobenia.
Je nevyhnutné uviesť, že deti vyrastajú v prostredí, v ktorom môžu zažiť istotu a spolupatričnosť k spoločenstvu a silnú pospolitosť, v ktorej dostanú pozitívne uznanie od rovnako zmýšľajúcich. Deti SJ sú ušetrené mnohých negatívnych stránok našej kultúry, o ktorých vieme, že sú pre deti a mladistvých škodlivé (zákaz fajčenia, väčšieho množstva alkoholu, násilia a i.) Nedolieha na ne taktiež problém, že vyrastajú v kultúre, ktorá je ovplyvnená „ideológiou pluralizmu" a spoločnosť, v ktorej žijú, je schopná im dať názorné a jednoznačné odpovede na otázky, čím sa minimalizujú pochybnosti o životných problémoch, čo nastoľuje pocit bezpečia a istoty. Pokiaľ členovia majú rodinu, kladie sa dôraz na jej súdržnosť. To znamená, že sú ako rodina často spolu a vzájomne si môžu byť oporou. Svedkovia taktiež hľadia do budúcnosti s nádejou, že nastanú lepšie časy. Taký postoj životného optimizmu nemusí byť zlý, pokiaľ sa zobrazuje pozitívnym spôsobom. U mnohých detí sa rozvíja nadšenie pre vec SJ a hrdosť na to, že sú so svojimi rodičmi vyvolení a očakávajú s veľkou nádejou pozemský raj.
Oslavy
Príslušníci Náboženskej spoločnosti Jehovovi svedkovia, hoci sa považujú za kresťanov, neslávia Vianoce. Dôvodov je niekoľko: ústredím svojej organizácie sú presvedčovaní, že Vianoce sú pohanské sviatky, že sa Kristus v tomto čase nenarodil a v Biblii nie je príkaz na to, aby sme Vianoce slávili, že Ježiško neexistuje, čím sa deťom nehovorí pravda, a že ani prví kresťania ich neslávili. Odsudzujú sklon k materializmu, ktorý je zrejmý zvlášť v tejto dobe. Deti svedkov Jehovových sa preto nesmú podieľať na vianočnej výzdobe, prispieť na vianočný darček pre učiteľa ani spievať koledy; rodiny SJ taktiež nesmú mať na Vianoce doma stromček.
U Svedkov je tiež zakázané dodržiavať a sláviť narodeniny, Veľkú noc, Silvestra, 1. máj, Mikuláša, Deň matiek či akékoľvek uznané národné sviatky. Deti i ostatní členovia sa nesmú na týchto oslavách ani zúčastniť. Myslím si, že tento zákaz predstavuje významný prvok skupinovej identity a zároveň spoločenskej izolácie, ktorou trpia najmä deti. Pre ne musí byť veľmi ťažké vyrovnať sa so skutočnosťou, že nemôžu ísť na oslavu narodenín svojho kamaráta, dať mu darček a tešiť sa spoločne z krásne prežitých chvíľ. Okrem toho je tu nebezpečenstvo, že týmito postojmi úplne stratia vzťah k realite.
Aké pocity majú deti Svedkov, keď veria, že oslavy takých sviatkov sa chápu ako nemorálnosť a hriech? Ako prežívajú to, že sa nemôžu s ostatnými tešiť na sviatky a prežívať pocity spolupatričnosti? Ako prežívajú, že nemôžu uplatniť prirodzenú potrebu deliť sa s vrstovníkmi o svoje pocity? Ako pôsobí na dieťa toto „zocelenie" poslušnosti k organizácii SJ, ktoré sa vo vnútri rodiny ešte umocňuje a posilňuje? Pôsobia tieto opatrenia ako znak identifikácie so skupinou, že človek môže patriť k takej skupine a môže byť hrdý na jej životný štýl? Alebo musia deti SJ potlačiť svoje prirodzené emocionálne potreby a vnímať toto všetko ako odriekanie a nespravodlivosť?
U dieťaťa sa môžu vyvinúť pocity ako je hanblivosť či pocity viny za niečo, čo Spoločnosť prežíva celkom inak než ostatní. Také rozdiely v hodnotovom systéme môžu smerovať k tomu, že sa dieťa naučí viesť dvojaký život. Jeden v rodine a odlišný v spoločnosti kamarátov. Otázkou zostáva, v akom prostredí sa môže dieťa cítiť a správať prirodzene. Tento dvojtvárny život môže viesť k rozsiahlym psychickým problémom.
Krvná transfúzia
Svedkovia Jehovovi striktne odmietajú transfúziu krvi alebo jej derivátov, dokonca i autotransfúziu, a to i za cenu straty ľudského života. Podľa nich to je vlastne určitá forma požitia krvi a to je nielen v rozpore s predpismi o zákaze jesť krv, ale zneuctieva sa tým Kristova preliata obetná krv za ľudstvo. Pokiaľ Svedok ignoruje tento pohľad, je to závažný dôvod na jeho exkomunikáciu z organizácie. Toto učenie SJ zakladajú na mylnej domnienke, že transfúzia krvi je zakázaná textom v Knihe Genezis (9, 4). Tieto verše však v skutočnosti zakazujú jesť mäso, v ktorom je krv. Napriek tomu Svedkovia transfúziu odmietajú a vyžadujú alternatívnu bezkrvnú liečbu, pretože podľa ich mienky je taká nielen lepšia a bezpečnejšia než liečba s krvou, ale taktiež zachováva ich deti v priazni veľkého Darcu života, Jehovu, čo je najdôležitejšie.
Bezkrvná liečba však nemôže úplne krv nahradiť. Ako uvádza prof. ThDr. Jan Heller, nadraďujú Svedkovia znamenie života (krv) nad život sám, a tak sa vlastne vzpierajú Božej vôli. Ide o tragické nepochopenie biblického textu. Krv je síce svätá, nie však sama osebe, svätosť jej totiž prepožičiava sám život, ktorý je v nej prítomný.
Ako je to v prípade detí, keď rozhodnutie o prijatí alebo neprijatí transfúzie za nich robia ich rodičia? Aj naďalej sú Svedkovia ústredím nabádaní, aby svoje odmietavé stanovisko k podaniu krvi vyjadrili i vzhľadom na svoje deti v dokumente nazvanom Preukaz pre lekársku starostlivosť. Preukaz, riadne vyplnený a podpísaný, by mali ich neplnoleté deti nosiť vždy pri sebe. Tento postoj členov SJ spôsobil, že muselo zomrieť niekoľko desiatok detí. S týmito detskými obeťami zoznamuje i časopis Prebuďte sa! z 22. mája 1994, ktorý na obálke uverejnil fotografie s menami detí: Elihu Canle (2 roky), Kelsey Crockford (2 roky), Alexander Bazowsky (5 rokov), Buck Parker (žil jeden deň), Irene Walter (2 roky), John Perricone (3 roky), Brendon Hood (4 roky) a ďalších 26 detí, ktoré zomreli ako dôkaz správnosti náuky spoločnosti Strážna veža. K týmto menám zbytočne mŕtvych detí by sa mohli pridať ešte mená starších detí a dospievajúcej mládeže spolu s celým zoznamom dospelých, ktorí museli zomrieť, pretože tak rozhodla Strážna veža...
Ako je zrejmé, svedkovia Jehovovi sa s podobnými prípadmi netaja a vydávajú ich za príklad vernosti vo viere v Jehovu, sú vyzdvihované ako tie, ktoré dali prednosť Bohu pred životom (transfúziou). Dosiahnutie „neba" detí má pre rodičov väčšiu cenu než predpokladaných šesťdesiat rokov života. Zdá sa, že Vedúci zbor SJ nazerá na tieto mladé obete náuky o krvi ako na nevyhnutné „malé dary", ktoré sa musia predložiť.
Dôležitú úlohu v rozhodovaní o krvnej transfúzii hrajú však rodičia. Tí sú zodpovední nielen za to, ako sú pripravení vyhnúť sa podaniu transfúzie krvi svojim deťom, ale dokonca i za to, ako ich deti budú v takej situácii reagovať. Preto ich podrobujú drilu, ako by mali odpovedať, ak budú musieť lekárovi alebo súdu objasňovať svoje stanovisko. Svedkovia majú pre takéto prípady vypracovanú príručku, ktorá obsahuje predpokladané otázky, čo na ne majú odpovedať a ako sa v takej situácii presne zachovať.
Naša služba Kráľovstvu (9/2004) apeluje na rodičov: „Rodičia, je nutné, aby ste sa na to, ako budete svoje deti chrániť pred duchovne znečisťujúcou transfúziou, vopred pripravili. Deti, počúvajte rodičov, keď robia tieto prípravy, a berte si to k srdcu. Ako rodina sa riaďte výrokom‚ čas sa kráti, buď pevne rozhodnutý nepožívať krv..., aby sa (ti) dobre viedlo‘. Tak budete mať Jehovovo požehnanie a schválenie."
V rovnakom bulletine (9/1992) organizácia Strážna veža prikazuje: „Ale vy musíte byť pevne rozhodnutí odmietnuť krv za seba a za svoje deti (...) jasne vysvetlite, že súhlasom na liečbu svojho dieťaťa nedávate súhlas na transfúziu krvi (...) na prijímací formulár píšte jasne, že z náboženských a zo zdravotných dôvodov krv nechcete a za žiadnych okolností nedáte súhlas na jej prijatie..."
Ako môžeme posúdiť zo zmienených citátov, tlak kladený na rodičov a ich deti je u Svedkov priam skľučujúci. A tak to, čo na prvý pohľad vyzerá ako pevný postoj založený na svedomí, nie je v skutočnosti nič iné než organizačné pravidlo vynucované intenzívnou indoktrináciou a skupinovým nátlakom.
Svedkovia Jehovovi majú vskutku prepracované prostriedky a postupy na to, aby deti (členovia) krvnú transfúziu za žiadnych okolností neprijali. Členovia majú zavolať miestnych starších vždy, keď musia ísť do nemocnice. Ak sa to bude zdať potrebné, potom starší urobia ďalší krok, zvolajú výbor pre styk s nemocnicami a ak si to bude Svedok želať, môže niektorý člen výboru hneď prísť do nemocnice, aby „pomohol" utvrdzovať v správnosti rozhodnutia neprijať krv: „A v miestnom zbore sú bratia a sestry, ktorí nám môžu poskytnúť značnú pomoc a podporu. Keď nastane krízová situácia, budú možno starší považovať za rozumné zariadiť, aby niektorý starší spolu s rodičom pacienta či iným blízkym členom rodiny strážili v nemocnici celých 24 hodín. Transfúzie krvi sa často podávajú, až keď príbuzní a priatelia odídu na noc domov," varovne dodáva bulletin.
Pokiaľ rodičia neochvejne trvajú na postoji bezkrvnej liečby pre svoje dieťa, môže sa stať, že v nemocnici vydajú súdny príkaz, aby sa i napriek požiadavke rodičov dieťaťu krvná transfúzia aplikovala. Ako je uvedené v časopise Naša služba Kráľovstvu (9/2004) „ak by bol i napriek všetkým vašim snahám vydaný súdny príkaz, ďalej úpenlivo proste lekára, aby transfúziu nepoužil..."
V posledných rokoch nepanuje v radoch SJ ohľadne transfúzie krvi jednotnosť. Zatiaľ čo niektorí sa zákazu prijímania krvi v akejkoľvek podobe fanaticky držia, iní sa snažia dosiahnuť zmenu náuky, ktorá si už vyžiadala tisíce životov Svedkov a ich detí. K tejto skupine patrí združenie Svedkov v organizácii s názvom AJWRB (Spojenectvo svedkov Jehovových za reformu v otázke krvi).
Tá poukazuje na skutočnosť, že spoločnosť Strážna veža niekoľkokrát úplne zmenila učenie v určitých medicínskych otázkach. Začiatkom 30. rokov zakázala očkovanie, avšak o 20 rokov neskôr ho povolila (Strážna veža z 15. 12. 1952), a po niekoľkých ďalších rokoch dokonca komentuje jeho výhody (Prebuďte sa! z 22. 8. 1965). Čo ale tí verní Svedkovia a ich deti, ktorí sa riadili vtedajším oficiálnym názorom, odmietli očkovanie a v dôsledku toho utrpeli ujmu na zdraví či dokonca zomreli? Alebo v otázke transplantácie ľudských orgánov, ktorá sa považovala roku 1967 za kanibalizmus (Strážna veža z 15. 11. 1967), o 13 rokov neskôr však už nie a bola pre SJ prípustná (Strážna veža z 15. 3. 1980) a za ďalšie štyri roky vyšiel dokonca i nový priaznivý pohľad na transplantáciu kostnej drene (Strážna veža z 15. 5. 1984). Koľko úprimných Svedkov doplatilo na také ľahkovážne pokyny svojej organizácie? Od 40. rokov presadzuje spoločnosť Strážna veža svoj extrémny pohľad na transfúziu krvi. Kde je však záruka, že aj v tomto prípade časom nezmení svoje nekompromisné učenie? Koľko bude ešte zmarených ľudských životov?
Záver
Náboženskú spoločnosť Jehovovi svedkovia možno pokladať za totalitnú spoločnosť, lebo ústredie organizácie Strážnej veže silno ovplyvňuje a kontroluje súkromný i rodinný život svojich členov. Tým môže byť zničená jedinečná identita osoby, ktorá sa stáva otrokom Strážnej veže. Existuje mnoho príkladov v literatúre a praktickom živote Svedkov, že vyrastanie v takej spoločnosti môže viesť k duševným problémom či k nim prispieť. Súčasne ale existujú i stránky, ktoré môžu ukázať úplne iný smer. Podľa môjho názoru nie je možné nájsť konečnú či definitívnu odpoveď na to, aký vplyv má na deti výchova u SJ, avšak na základe toho, čo som uviedla, sa nazdávam, že je kontroverzná a v mnohých ohľadoch i riziková.
Literatúra a internet:
1. Bartošová, J.: Jehovovi svědci. Časopis Zápas o duši 69/2001
2. Die Zeugen Jehovas (2008) – http://www.sondernpaed-online.de
3. Engelhart, V.: Kdo jsou svědci Jehovovi? Matice cyrilometodějská, Olomouc 1992
4. Ferfecki, S.: Byl jsem svědkem Jehovovým. Vydavatelství křesťanských sborů, Ostrava 1991
5. Heller, J.: Život je svatý: svědkové Jehovovi a otázka krve. Nakladatelství Luboš Marek, Brno 2006
8. Novotný, M.: Za cizím však nepůjdou... Oliva, Praha 1996
9. Totland, K.: Jehovas Zeugen und Kindererziehung (2000) – http://www.sektenausstieg.net
10. Vojtíšek, Z.: Netradiční náboženství u nás. Dingir, Praha 1998
11. Vojtíšek, Z.: Život v šedé zóně. Dingir 3/2007
12. Wie stehen Jehovas Zeugen zur Erziehung ihrer Kinder? – http://www.sektenausstieg.net